The pages are in the reconstruction

The pages will be translated

 

Keď sa mi dostali do rúk propozície o preteku RoBoDoSch&Air 2007 v Judenburgu , mieste budúcoročných  majstrovstiev sveta Dobermanov, tak ma veľmi zaujali a rozhodol som sa, že sa tohto zaujímavého preteku zúčastním. Pretek bol organizovaný pre plemená Rotwailer, Doberman, Boxer, Bradáč, Airdaile terier ( dúfam, že som to nezkomolil J ) . Pretek bol zároveň druhým kvalifikačným kolom rakúskej reprezentácie na Majstrovstvá sveta Dobermanov a v kategórií IPO 3 bol zo zadaním CACIT, čo je čakateľstvo  medzinárodného šampióna vo výkone. Proste podľa propozícií skvelý pretek a očakával som, že to bude aj generálka na MS Dobermanov 2008.

 V rámci možností sme sa na pretek pripravovali a mali sme pomerne dobrú formu. Poďakovať by som sa chcel ako obyčajne Majovi, ktorý bol ochotný pomôcť pri záverečnej  príprave v obrane aj mimoriadnymi tréningmi. 

 Ostalo mi ešte zohnať spolucestujúceho a tak som zavolal Jejemu ( vtedy ešte netušil čo ho na tej ceste čaká J ) a ponúkol som mu, výlet do Judenburgu. Ochotne súhlasil, troška  ho potom  zaskočila veta , v ktorej som hovoril, že beriem figurantské gate a rukáv......  a o tom aby si vybavil poistenie na cestu...... no nezlakol sa... J

 Deň odchodu

 Dohodli sme sa, že Jejeho v piatok prídem vyzdvihnúť cca 10,00 a vyštartujeme na cestu. Jeje bol poverený úlohou navigátora. Drobnosti ohľadne odchodu nebudem rozoberať. Len to, že ma začal v stredu poobede bolieť zub a ja som si myslel, že ma to prejde sa ukázalo ako pomerne zásadný omyl.

 Cesta

Samotná cesta prebehla pomerne hladko. Síce google mal o rýchlosti výstavby diaľnice troška optimistické prestavy, ale v zásade sme prišli bez závažnejších problémov. Zastavili sme sa len raz na pumpe v Bratislave na kontrolu auta  a kúpu diaľničnej známky a v Rakúsku na ošetrenia boľavého zubu ďalšou tabletkou a ústnou vodou.

 Príchod na cvičák

Navigáciu na prejazd  Judenburgu zvládol Jeje  na jedničku takže sme zastali úspešne pred miestnym cvičákom. Na pľaci cvičili už dvaja dobermani. Prvý krát som videl v praxi výcvik s dvoma elektrickými obojkami na jednom psovi  L ..... strašná blbosť a nepochopenie myslenia psa.  Po príchode na cvičák som sa postupne začal dozvedať a chápať, že nie všetky moje očakávania sa naplnia. Napríklad, že pretek nebude prebiehať presne na tom istom mieste ako budúcoročné Majstrovstvá sveta, ale na cvičáku. Figuranti tiež nebudú tí istí a len terény na stopy budú svojou povahou identické ako na budúci rok. Zároveň sme sa dozvedeli , že im veľa psov odrieklo účasť a celá kategória IPO3 bude pretekať až v nedeľu. Povedal som si, že  čo už aspoň otestujeme schopnosť aklimatizácie Pegyny.

Po týchto informáciach som si spomenul, že treba poslať SMS o úspešnom príchode domov a začal som hľadať mobil.  Po asi trojnásobnom prehľadaní auta a vyložení batožiny som konštatoval, že mobil nemám. Jejeho pokus prezvoniť dopadol neúspešne. Tak som sa pre istotu rozhodol zablokovať SIM kartu, lebo sme si mysleli že telefón mi vypadol na pumpe v Bratislave pri dofukovaní kolies. Tak som zavolal na ORANGE a zablokoval kartu. Stále mi to, ale nedalo a nechcel som si pripustiť, že mi telefón len tak vypadol z púzdra. Po dôkladnej anylýze odozvy telefónu a správach  o doručení poslaných SMS (Jeje to predtým nemal zapnuté) sme usúdili že telefón je v Rakúsku. Napadla nás spásna myšlienka prehľadať miesto kde sme boli hneď po príchode vykonať životne dôležité funkcie a skoro sme tam popadali  do trávy. Samozrejme, že telefón tam pekne ležal v tráve. J. Napriek okamžitej snahe o zrušenie zablokovania Sim karty sa to nepodarilo a tak som síce telefón mal ale karta nefungovala. Pekný začiatok.

V piatok sme si troška potrénovali, urobili si ľahkú tréningovú stopu. Podvečer sme sa pobrali na penzión kde sme mali vybavené ubytovanie.  Ubytovanie  ako aj prostredie bolo veľmi pekné a v blízkosti cvičáku (cca 500m). Jejemu síce vadila kokosová vôňa šíriaca sa z kúpeľne a záchoda, ale prežil to.

 V piatok sme zažili jednu úsmevnú príhodu. Podvečer keď sme išli venčiť Pegynu k nám pribehol  prerastený pointer s reťazou na krku na ktorej bolo priviazané asi ľ kg ložisko. Toto sa okolo neho pomerne rýchlo hompálalo. Pointer, ktorý ho považoval za integrálnu súčasť svojho ja sa mu obratne uhýbal. Stihol to vždy v poslednej milisekunde. Pegyna dostala ložiskom prvá zaskučala a uskočila. Krívala potom každý večer až do nedele. Druhý som bol ja a schytal som to do holennej kosti. Modrinu som mal 4 dni. Posledný bol Jeje a dostal to do kolena. J . Našťastie pointer sa našej spoločnosti nabažil a odišiel. Ináč by nás kompletne zmrzačil.

 

 Tu sme bývali. Veľmi pekné ubytovanie, milá pani domáca a skvelé raňajky.

  Sobota ráno

Pohľad v z okna v Sobotu ráno neveštil nič dobré . Vonku boli asi 4 cm snehu a poriadna zima. Povedal som si, že stopy v Nedeľu ráno budú teda veľmi zaújmavé a začali sme sa chystať na odchod na cvičák trénovať.

Parkovisko pred penziónom bolo kompletne zľadovatelé.... mal som letné gumy, veď v Blave bolo teplo. Sadol som si do auta. Už rýchlosť práce centrálneho zamykania neveštila nič dobrého. Pokus o naštartovanie to len potvrdil. Baterka nevydržala alpskú zimu a porúčala sa. Poveril som Jejeho tlačením aby sme otočili auto a naštartovali ho samospádom z kopca. Jeje zatlačil a auto sa nepohlo ( teda nejako výrazne) . Príčina bola jasná . Pravá zadná guma bola vyfučaná. Neostávalo nám nič iné len si zahrešiť na smolu ( vtedy som si to ešte myslel) a začať demontovať a meniť  koleso.

 

        

 Auto v sobotu ráno                                                  Pohľad z okna

Oprava defektu

 Zvládli sme to a aj naštartovanie samospádom prebehlo úspešne a tak sme došli na cvičák. Nasledoval tréning. Jejeho figurantské pohyby nedokážem popísať, ale tréning bol užitočný, lebo drevené plenty uprostred kríkov Pegyna videla prvý raz v živote a nechápala, že má okolo nich behať. Tak isto vyštekanie pri kríkoch za drevenou zástenou nebolo presvedčivé. Celý deň bola ukrutná zima a vietor. Z cvičáku bolo vidieť zasnežené kopce. Navyše ma bolel zub a nemohol som sa poriadne na nič sústrediť.

 Nedeľa

V noci zo soboty na nedeľu Pegyna úspešne strážila a asi 15x v noci vrčala na rôzne zvuky šíriace sa od maštalí. Navyše som sa v noci pravidelne budil vždy s končiacim účinkom tabletky od bolesti prekliateho zubu. Proste a jednoducho som skoro vôbec nespal.

  Ráno keď som sa pozrel z okna som sa aspoň troška potešil , lebo o snehu nebolo ani zmienky. Dokonca aj auto naštartovalo úspešne. Dorazili sme na cvičák. Úspešne som si vylosoval štartovné číslo 1.

 

Stopy

Stopy posudzovala Slovinka. Staršia pani ale príjemná. Stopovalo sa na hustej lúke až na môj vkus vysokým porastom hustej trávy. Terén bol veľmi ľahký a počasie na stopovanie vynikajúce. Naša stopa dopadla okrem jednej chyby pomerne dobre. Na druhom úseku bola myšacia kolónia a za ňou bol položený druhý predmet. Pegynina zastávka pri myšacom domčeku nás stála 3 body. Nezaľahnutie predmetu ( hoci ho asi  4 sekundy očuchávala) nás stálo ďalších 7 bodov. Prišli sme ešte o 2 body za rýchlejší postup na stope. Spolu sme stratili 12 bodov a mali stopu za 88. Priamo na stope, na ostatných úsekoch a všetkých  lomoch sme neurobili žiadnu chybičku a všetko bolo absolútne čisté. To som ešte netušil že tieto body nám budú na záver veľmi chýbať.

 

Príchod na stopy( stopovalo sa na lúke v pravo)

 

Poslušnosť

Pegyna predviedla pomerne kvalitný výkon. Dostali sme 95 bodov a mali sme najlepšiu poslušnosť. Drobné chyby sme mali na odložení do stoja, dotyk na prekážke, odloženie do ľahu, voľný aport. Posudzoval rakúsky rozhodca. Pomerne korektne, len som mal pocit, že určité druhy chýb psov nehodnotil.

 

   

   Nástup na poslušnosť                                          Skupinka

  

Obrana

Obrana bola pomerne slušný kultúrny zážitok. Figurant mal asi 168 cm a 120 kg. Rozhodca bol o troška  chudší .  Jeho posudzovanie mi dodnes ostalo záhadou. Dostali sme 92 bodov. Kedže sme boli prví a figurant ešte vládal tak pegyna napríklad  pri prepade zo zadného doprovodu bola dvakrát komplexne vo vzduchu a údery palicou boli pomerne slušné. Figurantov pohyb bol pomerne zvláštny. Úsmevná bola situácia pri kontroláku, kde  Pegyna nezaregistrovala figuranta, ktorý nedodržal líniu a išiel oblúkom aby si šetril dych a ušetril aj jeden výkrik, ktorým práve má fixovať psa na seba. Pegyna po vypustení na kontrolák sa zafixovala presne na rozhodcu, ktorý stál priamo v dráhe príchodu figuranta. Neskoršie sa staval už viac bokom. Myslel som, to nedopadne dobre. Pegyna bola po prvej časti obrany dosť vytočená a brala ostré zaobchádzanie a údery dosť osobne. Jednoznačne bez zaváhania trielila na rozhodcu. Nšťastie figurant to spozoroval a začal kričať. Prvý výkrik si Pegyna nevšimla a až druhý ( a to bola asi 10 m od rozhodcu a z diaľky som si všimol, že už vztýčila uši a hlavu a to robí tesne pred zákusom) zbadala figuranta, ktorý sa behom približoval z boku. Nasledovala našťastie ostrá zátačka a netypický kontrolák.  Vydýchol som si. Síce som mal poistku na škody spôsobené iným, ale ratovať tam staršieho pána-rozhodcu sami nežiadalo. Ostatok obrany prebehol normálne. Nedostatky sme mali pri koncoch dostrážení, kde bola dosť nervózna. Samotné stráženie sa, ale oveľa zlepšilo.

Posudzovanie rozhodcu bolo však veľmi zvláštne. Obranu jednej feny, ktorá bola asi najlepšia ocenil 88 bodmi. Neposudzoval vôbec časti ( nielen detaily), ktoré veľakrát  sú však v IPO rozhodujúce. Proste nepochopil som jeho kritéria.

 

Vyštekanie

  

Príchod po kontroláku

 

Momentka z práce figuranta ( nie je to pegyna )

 

Vyhodnotenie

Skončili sme 4. s 277 bodmi. Na tretie miesto nám chýbal jeden bod. Na druhé dva body. Na prvé osem bodov.

 

Cesta domov

Najlepšie na koniec. Po slávnostnom vyhlásení výsledkov rozlúčení sme nasadli do auta a vyrazili na cestu domov. Po prejdení asi 500 m na asfaltovej ceste som počul nejaký podozrivý zvuk. Tento sa postupne zväčšoval. Po prejdení asi 10 km po diaľnici bol už veľmi intenzívny a tak sme radšej zišli sme z diaľnice na najbližšom zjazde. Obzreli sme auto a našli ďalší defekt na tej istej zadnej gume. Bolo asi 16,30 a nedeľu. Už som sa chystal, že strávime noc v aute a v pondelok to necháme opraviť. Po krátkej porade s Jejem  a rade cez SMS od jeho kamaráta som sa vydal hľadať stanicu presláveného rakúskeho automobilového klubu. Stanicu som našiel na druhej strane mesta. Privítali ma páni v pekných čistých montérkach, ktorí sa porúčali a povedali mi že čo oni majú robiť s defektom. V tom dvojposchodovom záchrannom stredisku boli asi 4 garáže a dve odťahovacie autá. Našťastie som na pumpe dostal kúpiť sadu (sprej) na opravu defektov. Jejeho som našiel nervózne fajčiť pri aute. Pegyna samozrejme po mojom odchode z auta spustila patričný koncert, ktorý Jeje v aute nemohol vydržať a mrzol vonku... J. Demontovali sme pneumatiku a zistili sme, že prepichnutá z boku na vnútornej strane kolesa. To už asi nebola náhoda. Oba defekty sa prejavili ihneď po odchode cvičáku..... záver si každý urobí sám.

Spray sme napustili do prvej pneumatiky ( tá bola len prepichnutá asi 4 cm šróbom ) a čakali čo bude. Presunuli sme sa na pumpu a dokúpili ešte dva spreje na cestu domov. Najhoršie na tom bolo, že to asi 2 hodinové zdržanie spôsobilo že som už minul poslednú tabletku od bolesti ktorú som si šetril na cestu domov. Proste čakala ma krásna cesta. Zbytok cesty sme prežili a domov sme dorazili asi o 22,30

 

Ako vidieť naša cesta za kynologickými zážitkami bola pomerne dobrodružná......

 

P.S.: Ďakujem Jejemu za pomoc počas cesty aj pri tréningu na placi..... J

 

Napísal Palo.