Majstrovstvá SVETA IDC 2009, Nemecko - Apolda
Podarilo sa nám veľmi úspešne absolvovať 14. Majstrovstvá sveta Dobermannov, ktoré sa konali v Nemecku, v meste vzniku plemena Dobermann - APOLDA, pri príležitosti 110 výročia vzniku plemena dobermann.
Obsadili sme 1. miesto so ziskom 283 b. (99,94,90)
Rozhodcovia: Stopa: Silvia Marocchi (I),
poslušnosť: Frans Matekovic (NL) Obrana: Roger Vandereyken (B)
Figuranti: Patrick Rüffer, Robert Kraus
Stopa 99 b.
Poslušnosť 94 b.
Obrana 90 b.
Vyhlásenie výsledkov
Informácie o majstrovstvách sveta z pohľadu diváka na stránkach DKSR
Fotogalérie:
Fotky z preteku , Mesto Apolda , Múzeum plemena Dobermann , Oslava u priateľov v KK PO&VA Šamorin
Pre tých čo chcú čítať nasleduje "Krátka správa z preteku...."
Absolvovať tieto majstrovstvá bolo to dosť náročné pre mňa aj moju fenu. Nastupoval som hneď ďalší víkend po preteku v Kežmarku. Tréning som obmedzil len na také pohodové hranie. Seriózne som odtrénoval len dve ťažké stopy v teple a na suchej oráčine. Neskôr sa ukázalo že to bolo dobré rozhodnutie. :-)
Do Apoldy sme prišli spolu s Wolfgangom Freyerom
ako vedúcim družstva, chovateľkou Hery Darinou Miklášovou, členkou DKSR Evou
Kozsuchovej a Ingrid v piatok ráno cca o 8,30. Ubytovanie bolo veľmi príjemné vo
4 hviezdičkovom hoteli. Hotel bol blízko štadióna čo
bolo veľmi výhodné.
Piatkový tréning som mal len taký ľahký. Bolo veľmi dusno a teplo. Pohral
som sa s fenou na pľaci, skočila si metrovou a krátka vysielačka od polky
štadióna. Vyštekacka na Luďka na vodítku dopadla úplné klasicky. Pohrýzla ho do
kolena hneď po príchode. :-) Neviem prečo ale vždy ho takto pozdraví.
V piatok večer bol slávnostný nástup a losovanie. Okrem chaosu s papierom kde
bol vymenený názov stĺpca v tabuľke s časmi jednotlivých disciplín to dopadlo
dobre. Mali popletený stĺpec s katalógovým číslo a štartovným číslom. Vysvetlilo
sa to a bol kľud. Akurát tvrdenie o nemeckej presnosti dostalo vážnu trhlinu.
Samotný priebeh preteku však po organizačnej stránke prebehol korektne a dobre.
Los som mal taký normálny. Poslušnosť a obranu som mal v sobotu cez obed a stopy
v nedeľu doobeda.
V sobotu som ostal do poslednej chvíle na hotely aby Hera bola v chládku. Wolfgang ma informoval o dodržiavaní rozpisu zo štadióna a volal mi vždy zo štadióna tak aby som nezmeškal ale zároveň zbytočne nečakal.
Poslušnosť prebehla bez veľkej alebo neočakávanej chyby. Už to považujem za
šťastie. Na fene ale bolo vidieť, že to je druhá poslušnosť za
týždeň absolvovaná vo veľkom teple. Bola pomalšia. Moje chyby boli : nedal som
povel vpred pri Áčku a pravdepodobne som zle (príliš krátko ) vyslovil povel
Ľahni pri vysielačke. Fena síce okamžité zastala a otočila sa, ale neľahla.
Ostala stať. Následné o druhom povele si hneď ľahla. Takže moje mínusy sú za cca
2,5 body.. Okrem toho mala pomalšie sadni a voľný aport, stoj malo malú chybu v
podobe kroku po zastavení. To bol tiež dopad dvoch pretekov a žiadneho tréningu.
Čakala už privolanie. Rozhodca to asi prehliadol. Ostatne bolo v norme. Spolu 94
b čo bol pekný začiatok.
Obrana Hery bola trošku taká rozháraná. Plenty OK. Rýchle a tesné.
Vyštekačka bola zlá. Neskorý nástup, pauza. Útek bol kapitola sama o sebe. Veľmi
ťažký uhol. Robil psom veľké problémy. Niektorí ani nekusli vôbec. Navyše rukáv
bol tesne pri tele a klin smeroval takmer kolmo dole. V momente vybehnutia psa
bol pes v podstate pred figurantom. Figurant navyše bol dosť rýchli. Figuranti
to ale robili všetkým rovnako a boli korektní. Hera zakusla síce veľmi razantne
až potočila figuranta ale len na ledva polovičný zakús na lakeť. To sa nieslo
potom aj prepadom. Navyše pauza medzi pustením a prepadom bola max 1 - 1,5 sek.
Ale zase u všetkých rovnako. Zadný doprovod s prepadom bol OK. Kontrolák
bol rýchly, razantný a s plným zákusom. Rovnako prepad po pustení. Záverom mi
odišiel dosad pri doprovode a dostráženie. Ale to rozhodca moc nehodnotil.
Respektíve bodové straty boli malé. Výkon bol jednoznačné poznačený nemožnosťou
trénovať po poslednom preteku a nepodareným zákusom na úteku. Spolu sme dostali
90b.
V sobotu poobede sme si pozreli mesto a múzeum dobermanov. Bolo veľmi
príjemné a zaujímavé čítať štandard dobermana z roku 1926 alebo prvé rodokmene
len s dvoma generáciami z roku 1905. Večer som absolvoval slávnostný večer a
večeru.
Nedeľa: Stopu som mal s odchodom o 8,00. Posunul sa asi o 45 min. Na stope sme čakali ešte ďalšiu 30 min. do losovania. Vylosoval som si číslo 3. Zaujímavosťou bolo že každá stopa mala iný tvar. V skupine nemal ani jeden pes rovnakú stopu. Napríklad do slimáka nechceli jeden pes vôbec vojsť a obracal sa na psovoda kam ta stopa ide. Ja som mal ležaté S. V oblasti mojej stopy prebehol asi 15 min. pred nástupom pekný statný zajac. :-))) Bolo už veľmi teplo a pálilo silne slnko. To sa prejavilo na výkone mnohých psov. Zaújímavosťou bolo aj to že prvá nášlapka bola len orientačná a stopa začínala až pri druhej cca 5 m za ňou. Mnohí psí začali cuchať už pri prvej a po psovodovej korekcii mali i veľmi váhavý začiatok od skutočného nášlapu. Stopy posudzovala veľmi korektne talianska rozhodkyňa.
Naša stopa bola jedna z najlepších aké kedy fena na preteku spravila. Terén bola kukurica s vlhkou ale nie mäkkou oráčinou. Šľapaje boli sporadicky vidieť. Hovorí sa že ťažko na cvičku ľahko v boji. To čo iní mali ako ťažké stopy bolo fene úplné ľahké.
Na nášlape dala fenka hlavu dole a kráčala a kráčala a kráčala. Mala len 1
zastavenie kde ovoňala ožratú kukuricu od zajaca a ešte pre posledným predmetom
tam kde boli tie zajace. Boli to také cca 0,5 bodové zrážky. Rozhodkyňa asi ale
po tých stopách čo boli dovtedy bola celá šťastná, že videla intenzívnu
systematickú pracú psa. Dostali sme 99b.
Keď sme to zavolali na štadión Wolvgangovi tak sa veľmi potešil. Po
príchode na štadión už na náš mnohí pokukovali. Wolfgang už vypočítal, že ak
Nemka nedostane 96 za obranu sme prvý. Prežil som trocha napätia z neočakávaného
vývinu preteku. Nemka dostala od Belgičana 90. Takže sme sa stali
majstrami sveta.
